7. júla 2016

Chýba a nechýba



Nechýba mi ranná káva s rakovinkou. Pohodový jazz z reproduktoru a noviny v ruke. Čerstvý pomarančový džús, zamastené okuliare a zvoniace upozornenia telefónu.
Chýba mi moja spolubývajúca, ranné vstávanie a zahmlené okuliare. Internátna komorná zima, oranžový vysávač a raňajky. Chýba mi spánok a Lýra.


Okay. Už dávno všetci vieme, čo je pravda. To čo mi chýba, mi nechýba a to čo mi nechýba mi chýba. Je leto a to je čas premenlivej oblohy. Preto sa nečudujte, že po ôsmej je vonku svetlo a , že som prehodila význam slov.

A čo mi reálne chýba sú ľudia a , čo mi reálne nechýba sú tiež ľudia. Ale tých rozlišovať nejdem. Sami si domyslite do ktorej skupiny patríte. Alebo Vám to môže byť fuk, byť či nebyť v nejakej matrioškinej skupine. Zbytočná otázka keď už raz sme /ďakujem Sloboda/.

Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall