4. júna 2016

something no. 20

Moje denné potreby boli vždy iné, ale základ bol priemerne rovnaký. Aspoň jeden teplý nápoj /momentálne káva!/, príjem novín a rakoviniek + hudba. Samozrejme úsmevy mojich krások spolužiačok a kamarátok, víno a po novom aj objatie. Teda, keby len to.
Začala som odkladať telefón viac od seba, menej zdvíham telefonáty a odpovedám na správy. Už ma to nebavilo. Sedím na dobrom obede a počas polhodiny mi prídu 3 správy a jeden telefonát. Nie! Tichý režim, žiadne vibrácie - a keď už tak iba fyzického kontaktu. Nie som ako nejaká automobilka, že by u mňa nahrádzali ľudí stroje."Nataš, napíš niečo. Teraz by to bolo určite pozitívne...". A čo čakáte? Niečo takéto : 

"Začala som rozmýšľať. Musí každé stretnutie muža a ženy znamenať náčrt na vzťah? Skicár je predsa neobmedzený prázdny priestor. Nemá zakaždým tie isté kresby. A je iba na nás, čo doň dáme. Takže som si vytvorila náčrt a vyfarbovať ho nemusím len červenou. Ja radšej čiernu.
Ale nie kávu! Radšej si dám ríbezľové víno sfarbené do červena...vravím, že skicár je neobmedzený priestor.

Nie je to ilúzia , ale všetky dnešné impresie mi dávajú impulzy o tom, že nie. Červená je stop, ku ktorej sa nemusím dostať. A asi ani nechcem. Konverzácia o kultúre a pominulých omaľovankach je dojemná. V tom princípe , že sa smejeme a rozprávame o ľuďoch ktorých navzájom nepoznáme. A máme z toho pocity. Empatické pocity.

Čo sa stane ak sa mi vyleje červená aj čierna temperka? Práve sa mi to stalo. Nejako sa mi to začalo zlievať dokopy. A neviem ešte, či je to čarbanica, alebo abstraktný výtvor roka. Ja viem, že by som nemala experimentovať a mala by som byť aspoň trošku racionálna, ale poznáte ma. Temperament nepustí a tvrdohlavosť mám mať po kom...

Je to v piči. Neodolala som. Nový odtieň červenej som odmietnuť nemohla. Teda ani nechcela. Síce, ešte sa to iba rysuje. Ale stále si stojím za názorom, že vzťah muža a ženy nemusí byť len červený! Len mňa už asi čierno-bielosť prestala baviť....

Červené tulipány. Videli ste ich niekedy? Nie? Tak v mojom skicári majú vázu. Obľúbené kvety a farba, ktorá je na mojich prekrvených perách čoraz častejšie. Od úsmevu, od bozkov a od šťastia.
Máj lásky čas priniesol čerešne a uvidíme ako to leto rozveje. Každé má predsa iné farby... " 

Toto som napísala v priebehu dvoch týždňov. Vytiahla zo šuflíka a tu ma máte, Všetky matriošky som roztvorila a tu ich máte. Tak ako to písal čas, tak ako som to postupne zapisovala do zápisníka. Je to šťastné? Neviem, pre mňa je to autentické. A čo vy na to? 




Píšem to Vám drahé spolužiačky. Vy poznáte moje premeny najlepšie, moje postavy trpíte so mnou a aj moje žiarenia a zhasínania duše. Bývame spolu už takmer dva roky. Večerné sedenia v spoločenskej, či lampičke v izbe. S niektorými zamknuté v klavírke, ale stále ste tu. Som dojatá? Nie. Iba vďačná za ľudí, situácie a knihy. Bože, ale asi som fakt buchnutá. Takáto dojemná nebývam, či ? A čiernu ste už tiež dlhšie nevideli... Asi už naozaj ide leto ! 



1 komentár

  1. Tak vidíš... Predsa si len niečo napísala... A napísala si to krásne, čo by si nevedela veď ty krásne vieš. Hmm,príjem novín (konkrétne Denníka N alebo SME), rakoviniek a tak bude vždy keď budeš chcieť, keď sa budeš chcieť ísť "prejsť" a budeš mi chcieť povedať všetky tie krásny veci čo sa ti v posledných dňoch dejú :) Áno, všimla som si že posledné dni si vynechala čiernu a to je pokrok,pretože Nataša bez čiernej nebola Nataša!!!... Teraz to začína byť šťastná, prešťastná , farebná a niekedy aj smutnokrásna Nataška a to ma veľmi veľmi teší... Ako si sama napísala uvidíme ako to leto rozveje... Ja držím palce, moc :) A teším sa na nové krásne príbehy od teba :)

    OdpovedaťOdstrániť

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall