5. júna 2016

Ranná ilúzia /autorské práva neriešim/

Je sedem ráno. Nepotrebovala som budík. O šiestej moja matrioška odhodila prvú várku a vstala. Nadránom som už tu. Urobila som si čierny čaj, rakovinka bola a čo ďalej? Je sedem ráno. Ja sa usmievam, na balkóne na mňa preniká nedeľa a ja viem, že to bude dobrý deň. Produktívny! Kávu aj cukor som si zbalila do príručnej tašky, kufor pobalený a môžem vyraziť. Bežím. Ale iba do kúpelne, pretože moje vlasy by tiež chceli dobrý deň. Ešte mám čas do odchodu, do ranného vlaku smer Martin. Teda Vrútky, aby som bola presná už z rána.

Prídem, urobím si kávu, pozdravím spolužiakov a spolu s mojou Audou nabehnem ešte do vinotéky , pretože nedeľu v škole treba osláviť. Teda ja oslávim nedeľu za notebookom. Ďalším mojim kamarátom, ktorý tu je už z rána. Teda, on je tu vždy. Len baterka niekedy nestíha za ťukaním do klávesnice.

Je tu krásne. Tu v júni.
Je tu krásne. Nadránom.
Aj napriek tomu, že je to Považská Bystrica.

Rozmýšľam, kedy budem už poslednou matrioškou dnešného dňa. O štvrtej, o šiestej? Nadránom ?
Možno až o druhej nadránom, keď zaľahnem spolu s klasicizmom do minulosti. Teda budem dúfať, že klasicizmus sa už nevráti, je tam veľa mien. A moja pamäť si pamätá viac fyzičnosť ako písané.

To je všetko z mojej rannej myšlienkovej ilúzie.
Aspoň myslím.

Dám si ešte dúšok čaju, umyjem šálku a vykročím. Teda, odskackám. Matrioška nevie kráčať. 

Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall