9. júna 2016

nočné výkriky

Volá sa to spánok a je to tá najneproduktívnejšia vec, ktorú v posledné dni poznám. Teda, ani sama neviem či písať dni, alebo noci. Spím totiž viac cez deň. Včera na angličtine, dnes ma speve a zajtra to bude pravdepodobne na skúške z pohybu. Nebojte sa, zažmúrim oči aj v noci, ale nemám pocit, že je to spánok. Aj teraz. Je polnoc. Vo worde mám dva dokumenty, v strihacom programe jeden a pred sebou text, ktorý na mňa kričí:"Už si ma mala vedieť naspamäť". Je to moja vina, ten text. Naozaj som ho už mala vedieť.

Takisto ako by som mala vedieť, že čo vlastne chcem, Á. Táto veta kričí cliché a tomu sa už fakt chcem vyhnúť.

Čiže. Je za polnocou, píšem, tvorím, zelený čaj ide litrami a ja sa iba modlím aby som neodkvecla za notebookom. Mohlo by sa potom stať, že práca sa mi neuloží a môžem začať odznova.

O čom vlastne píšem? Mňa takýto život baví!
Baví ma písať, baví ma tvoriť a baví ma aj vrátnik. Niet nad nočné diskusie s vrátnikom a nad leto. Ach leto, príď už. Príď Moskva a dni, kedy sa budem vracať domov za teplým jedlom. Ale to mi je vlastne ukradnuté, ja sa jednoducho chcem vracať domov. Či do niekoho objatia, či do bytu babušky. Domov.


Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall