30. júna 2016

Nataliena vo Vrútkach

Poznámka pre Aďku : som, živá zdravá, ale normálna nie, veď ma poznáš 


Idem jednu za druhou. Teda, v mojom prípade, jednu ku druhej. Pretože tou druhou to končí. Ale iba na dva týždne. Je fajn, dať si detox. Teda uvažujem, že je to asi fajn. Ešte som neskúšala dať si takýto detox. Takže vlastne iba polemizujem. Mám na to fajn prostredie. Volá sa nonstopka a síce jej názov nezodpovedá otváracím hodinám, je to nonstopka. Od štvrtej do štvrtej. Poobedia – večera. Čo mi celkom dosť vyhovuje. Nemyslela som si, že svoj posledný večer ako druháčka zakončím práve tu. Vo Vrútkach áno, ale nie v nonstopke.

A celkovo som čakala, že ten priestor vyzerá inak. Tak viac ako stoka. Hudbou sa to k tomu približuje, ale interiérom je to obyčajná krčma, s milou čašníčkou. Teplá kofola mi pripomína to, že je leto a zároveň aj lacnosť tohto podniku. Teda, nie cenovú, pretože dať za kofolu 2€ je asi príliš, ale budiš. Tou lacnosťou nezhadzujem podnik, ale iba konštatujem jeho podstatu. Ktorý podnikateľ zakladá nonstopku s nejakým prominentným zámerom? Žiaden.

Bežím od jednej myšlienke ku druhej, ale asi by som radšej mala bežať na záchod. Už mi tlačí. Nie dieťa, ale mechúr áno. Veď panebože, mám sedemnásť. Síce, to nič neznamená, ale pre mňa to určite nie je pôrodnícky vek. V mojom prípade myslím. Ak to ostatní ľudia cítia tak, že už sú zrelí na následníka, tak nech sa páči. Buďte šťastní, ploďte sa, carpe diem! 

Moje myšlienky vo Vrútockej nonstopke o 0:19 sú naozaj k zamysleniu. Neodvolávam sa na nič, ale som blíženec. A to je veľmi podstatná časť mňa, takisto ako matrioška. Veľa vecí tvorí mňa, veľa ľudí ma farbí, nuž, ale aj tak môžem skončiť v čierno-bielom filme. Ale tak, to si až príliš verím. A celkovo, prečo uvažujem týmto smerom. Nataliena vo filme? Prepína mi? Nie, len píšem to, čo mi prichádza do rúk. Takže myšlienky, zaobalené do mojej štylistiky, ktorá si priznajme, je nulová.

Nechcem ľutovanie, však ani nemám prečo. Len mám pocit, že zakaždým, keď sa vyjadrím tak, že sa trošku podradím vyplýva k poľutovaniu. A možno ani nie. Čiže, máme tu Natalienu, ktorej ani neprepína, jednoducho takáto je. Ale ja nemám chuť sa nejako škatuľkovať. Taká som, mladá a naučím sa. Ako vidím Narcis vedľa seba (kniha, ktorú aktuálne čítam), tak mám pocit, že keby idem podľa názvu, tak ani čítať nemusím. Sama jedným som. A to sú moje obľúbené kvety tulipány. Nie, že by som nejako sympatizovala s Holandskom. Je to divné, písať Holandsko, keď to je vlastne Nizozemsko s časťou Holandsko. Ale na Slovensku to je celé Holandsko, čiže celé na hlavu. Či v politike, či u nás na škole.

O škole píšem dosť, ale aby som sa dostala k politike. Vedela som, že sa k nej nejako prekľučkujem a asi ma nakopol započutý monológ človeka predomnou. Toho jazyk som započula náhodne, práve vtedy kedy som sa snažila uhnúť uchom od rapu, ktorý tu hrá. A ten človek rozprával o Ficovi. O kom inom? Nemáme sa totiž o kom príliš baviť. Kamarát povedal, že Fico je Mečiar na druhú. Použila by som aj oficiálne značenie na druhú, ale neviem to. Takisto ako neviem prísť na Ficove myšlienky. Prominetný mafiánsky štát. Baví ťa to takto kamoš? Kauzy, klamstvá, podvody, tajomstvá, čo sme v nejakom zlom seriály? Áno sme. Pretože všetkých režíruje Fico a spol, nuž a kto sa mu nepáči stratí úlohu, to jest plat a z toho vyplýva, že sa skončil.


A raz skončíme všetci. Veď viete, we were born to die a tieto sračky. K tomu by som sa schyľovať naozaj nemusela. Nataliena, bež na ten záchod radšej a vypni článok. Done.  

1 komentár

  1. Krásny večer, dajme tomu že bol posledný z posledných... Posledný krát sme mohli byť všetci ale naozaj že všetci spolu.. Každému to došlo až keď sme sa lúčili, áno prišlo to. Už prišlo to hrozné lúčenie kde náš smiech opačne znel, prázdne slová len tak plynuli do dymu z cigariet. Už nám zahrali záverečnú... Prišiel čas oddychu, zábavy (u niekoho presne naopak). Prišiel čas vrátiť sa domov či už z intráku alebo sa vrátiť do druhého domova.. Prišiel čas aspoň na chvíľu vypnúť, vypnúť od školského života aj toho každodenného. Detox skús, uvidíš. Tvoj život sa každým dňom zafarbuje ,síce stále prevláda čierna a biela ale často zavíta červená a tie iné ktoré už pomenované nemáš. Paletka sa farbami napĺňa a niekedy sa nejaká farba minie, P O K O J, vždy to tak bolo a aj bude ... A inak ,to že zakotvíš niekde v Nonstopke som netušila, to že ti nepôjde vlak som tiež netušila, zmena plánu nepomohla nikomu ,no, skrátka, bol to naprd deň. Možno to tak všetko malo byť. Najprv začal fajn a postupne upadal. Upadala nálada a energia tohoto už posledného dňa. Večer sa nálada napravila, teda ,ako u koho.. Z úst nechtiac vychádzali krásne ale naozaj krásne vyznania a ten kto sa nezmohol na slová, hovorili za neho slzy a objatia. Áno, raz naozaj skončí všetko, skončíme všetci.. Vieš ono, nikto sa nemôže vrátiť späť a vytvoriť nový začiatok, ale každý jeden môže začať dnes a vytvoriť nový koniec, krajší koniec. Skončia nezhody medzi nami v ročníku, skončia všetky trápenia a zabudneme, skončia všetky možné kauzy v politike á skončil školský rok ktorý bol fakt fajn a ja už teda končím tiež...
    P.S. Poznámka pre Natašku - som rada, že si, živá a zdravá ,všetko viem, veď ty vieš :)
    P.S.2 Ale veď v pohodeeeeee :D
    P.S.3 Nejde o život, nejde o nič...
    P.S.4 Carpe Diem !!!

    OdpovedaťOdstrániť

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall