30. apríla 2016

Spamäti

Prečítala som knižku Spamäti od Michala Hvoreckého. Frustrácia sa nekonala /ani nemala prečo/, ale prišla zádumčivosť. Preto som vyšla na balkón. Po aprílovom týždni so snehom som vonku videla naozajstnú jar. Slnko zachádzalo a keďže mám výhľad na lúky, bol to taký príjemný slovenský pohľad.

Michal Hvorecký a jeho Spamäti vo mne zanechali rozporuplné emócie. Hlavne ohľadom politiky a funkčnosti nášho štátu. Keď som bola ôsmačka, chcela som odísť po strednej do Škótska. Hovorila som si, že je to tu skazené, ale poriadne som nevedela prečo. Vravela som veľa vecí na politiku, aj keď som jej absolútne nerozumela. A to sa stále nezmenilo. Slovenská politika je pre mňa veľmi ťažká záležitosť a síce už toho viem viac ako keď som mala 14, stále nie dosť. Hvorecký mi ukázal ako (ne)funguje politika, a aj 10 dôvodov prečo neodísť z nášho štátu. A ja síce už dávno viem, že žiadne Škótsko sa nekoná.

Som veľmi náladový človek, hlavne ohľadom názorov. Jeden deň chcem bývať v Prahe a druhý v Moskve. Ale už mi pomaly dochádza, že tu chcem ostať. A ak nie tu, tak o krok vedľa v spomínanej Prahe. Ale na to mám ešte čas.

Rozmýšľala som. Nad revolúciou a čo vlastne bolo pred ňou. Som rada, že som sa mala možnosť porozprávať sa o nej s českou babičkou. Tá mala 14 keď začala 2.svetová a tak mi pri rozprávaní o nej porozprávala aj o roku 1989. Bol to zvláštny rozhovor. Ja sama som mala pri ňom 14 rokov. Ale niečo som si zapamätala a zužitkovala pri čítaní knihy.

Čítala som o kultúre, pamiatkach a živote na Slovensku. Literatúra v literatúre sa mi veľmi páči. Prečítala som veľa nových mien a viedla so spolužiakom rozhovor o Afganistane. Spolužiačkám len tak do luftu citovala myšlienky a dozvedela sa o (ne)zárobkovej činnosti na knihe. A zaujalo ma viac vecí...

Písalo sa, že zatiaľ každá generácia od Slovenského štátu, zažila koniec štátneho celku v ktorom žila. A je to sakramentská pravda. Narodená 1999, dnes je 2016. 16 rokov žijem na území s rovnakým menom útvaru v ktorom žijem. Kedy sa to asi zmení? Netuším.

A tak som stála s kávou a myšlienkami od Hvoreckého na 10.poschodí. A keď som si nasadila okuliare, uvidela som svetlý bod budúcnosti. Ale nie mojej. Na vrchu lúky sa konala svadba. Pre niekoho nový začiatok a pre mňa úsmev na tvári.

"Mať rád, milovať je náročné, zato nenávidieť sa dá ľahko, bleskovo a kolektívne.". A tak sa učím mať rada miesto kde žijem, nevytvárať si nadbytočné nesympatie a žiť v súlade s knihami a kultúrou.

Ďakujem za Hvoreckého. Za to, že mi dal túto knižku aj s podpisom, že urobil výbornú čítačku v SNK a za to, že aj keď vie čo sa tu deje, vyzerá, že to tu má nejakým spôsobom rád. Čítaniu zdar!


1 komentár

  1. Veľmi zaujímavý a osobný článok:) páči sa mi, keď blogerky píšu od srdca:)

    Saja Frey blog

    OdpovedaťOdstrániť

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall