12. apríla 2016

something no.17



"Musím zo seba dostať nejako svoje myšlienky a myslím, že nie je dobrý nápad hovoriť teraz svoje úvahy o živote. Idem si zobrať notebook a idem písať." , a tak vzniká tento článok. Prichádzam na to, že sa potrebujem rozprávať, ale tak inak. Dlho som veci neanalyzovala a moje písacie neschopnosti sú teraz na bode mrazu. Ale tu to teraz začalo dýchať, takže som tu. Lenže o čom mám písať, keď mám chuť rozprávať?

Mám nalakované nechty, novú knihu a zbytočné vyšetrenie u zubárky za mnou. Áno, taký bol dnešný deň, ale to nie je to čo chcem zdeliť svetu, teda tomu virtuálnemu. Dnes som si písala s Kamčou a keď sa ma spýtala čo mám nové, tak som povedala, že sa mením. A asi to aj tak je. Premeny, ach tie životné /tínedžerske/ premeny. Ale niečo na nich je a zostáva v nich aj niečo pôvodné. Napríklad doska, beriem ju do rúk - alebo skôr do nôh čoraz častejšie, ale aj tak je to priemerovo do týždňa málo. Nasadila som si svoje tenisky, v ktorých sa cítim na štyri a šla som. Premena? Ja myslím, že áno. Alebo aj nie. Och, keď toto budú čítať spolužiačky, zas si povedia, že mi šibe. No a mne aj reálne šibe.

Subjekt Nataša s označením jednorožec a príznakmi puberty. To som, tým dýcham a existujem pomocou kávy. Počujete - čítate? Pijem kávu! Premena? Áno, toto je jej jasný príznak.


Zaujímalo by ma aké maličkosti tvoria Vaše premeny. Podľa mňa také tie, že nemáte chuť komentovať, pretože načo. Áno vyzývam Vás, pretože je to anonymné. A to čo je anonymné, je nášmu kraju najbližšie. A ešte víno, počkať nie. To je najbližšie mne.


Jednorožce s Vami sestry, Nataša



Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall