27. marca 2016

something no.15

Je marec. Teda už takmer apríl. Ja som ešte stále nevytiahla koženú bundu, nenaučila sa správne rozprávať a nedostala sa z depresie z prvej lásky. Yaaay. A čo Vy? Pravdepodobne nič, pretože komentáre pod článkami sú väčšinou nulové /môžete ich dávať aj anonymne, ale ani to sa zjavne nikomu nechce/.
Snažím sa oklamať sama seba. Čím? Tým, že som sa nezhoršila. Robím veľa zlých vecí, ktoré nechcem písať, pretože si myslím, že to tu číta otec /pozdravujem/, nesprávam sa najlepšie a prestala som písať. Teda neprestala , dala som si 2 mesačnú pauzu. Teraz som späť. 

Som späť, to áno. Ale nejako by som šla zas preč. Do Moskvy. Alebo aspoň niekam. Túto myšllienku som mala v hlave pár týždňov a tu zrazu naša triedna / výlet / Anglicko = idem preč. Prišlo to nečakane, máme ísť veľmi dobrá partia, tak dúfam, že naberiem dych. A ak by bol aspoň 50% taký ako z Moskvy, budem šťastná. 

Takže to som ja. Volám sa Nataša, rada utekám a najradšej to zahraničia. Aspoň, že mám platný pas. 


6 komentárov

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall