6. januára 2016

what was in Moscow stayed in Moscow

A je to pravda. Je to úplná pravda.
To, že som si namýšľala, že sa niečo zmení, že sa vyrovnám keď budem tam je totálny bullshit. Ja som sa snažila, ja som sa tak aj cítila. Ale iba tam. Som späť a všetky emócie sú späť. To čo bolo v Moskve v nej aj zostalo a fakt mám pocit, že som tam mala zostať aj ja. Ako? Ja neviem. Ja už naozaj nič neviem. Viem, že už ma nebaví plač a, že keď začnem tak neviem prestať. Nejde to zastaviť.
Zapla si emócie a keď si ich mala dosť odišla si a oni sa bez tvojej ruky teraz vymykajú  spod kontroly. Chcem mať kontrolu nad sebou. Nechcem padať do postele s plačom a ráno sa zobúdzať s pocitom, tak teraz sa na hodinách tvár, že sa nič nestalo. Nebaví ma to. Ale viem, že keby to všetko vyslovím, pokazím to. Pokazím aj seba a to už viac nedávam. Nedávam naozaj tento kolotoč, ktorý sa snažím regulovať, ale stojí na dvoch stranách. A tá tvoja je hrdzavá, nie moja.
Najhoršie na tomto je, že viem, že už to bude iba horšie. Viem, že sa to všetko bude už iba kopiť. Ty sa z toho budeš snažiť v tom plávať a ja budem sedieť v hľadisku. Nuž a keď doplávaš do cieľa, mňa už prestane baviť pozerať sa na to a odídem.
Alebo si iba zas robím pribrzdené metafory v hlave. Viem, že nie som schopná odchodu. Nebola som vtedy, takže teraz to už nie je vôbec možné.
Len mi povedzte, prečo.
A vlastne nemusíte, vždy sú dve strany vinné.


Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall