31. januára 2016

čo vidia mŕtvi a čo vidím ja

- Mám rozmýšľaciu chvíľku.
- Opäť? Ohľadom čoho? 
- Ohľadom toho, čo vlastne znamená podstata vecí. 

Je to hlavná myšlienka, téma, alebo nejaký iný prívlastok ktorý píšeme počas čitateľského denníka? 

Neviem. A vlastne, nechcem sa tým zaoberať. Tak ako ničím. Jednoducho existuje, je podstatná a tak ju môžem dať do vitríny, tak ako to chcel Holden. Takže sme opäť pri tomto kultovom mládencovi, ktorého buď nenávidíte, alebo žeriete. Ja ho nenávidím. Áno, bol a stále je nadčasový, ale ja taký ako ja, taký ako každý z nás. Nadáva na všetko a nič si neváži. Nuž a nie, že by som to nechcela počúvať, práveže mi to nevadí, ale je tam jednoducho to ale. Neviem kam sa má toto tu dopracovať, ale určite nie k analýze Holdena Caulfielda. Takže uzatváram toto žitné pole.

Bol štvrtok, koniec ďalšieho študentského týždňa. Peniaze takmer minuté, takže som to nemohla zakotviť v Sommelierovi a počúvať tú ich božskú hudbu a piť čierny čaj. A možno by som aj našla to 1€ na čaj, ale čierny už nemali... 
Takže som sa vybrala na čaj ku kamarátke a od nej vyvetrať si hlavu zo školy a zo všetkého do divadla. Mŕtvi to vidia inak, nuž a ja asi úplne odlišne. Predstavila som si celú tú hru v čierno-bielom a bolo to perfektné. Lenže tento filter moje dioptrické okuliare neobsahujú, takže moja predstava trvala iba pár sekúnd. Takže som tu s realitou. 
Krásnymi kostýmami, mnou nepochopením záhradným nábytkom a až príliš realistickou scénou. Naozaj nebolo treba všetko. Viete je celkom paradoxné, keď scéna obsahuje takmer všetko a potom vtrhne herec s rukami v tvare zbrane namiesto tej skutočnej. Nuž, chybička se vloudila.
Ako som písala vyššie, prišla som si odpočinúť. A to sa mi naozaj podarilo. Možno keby som tam šla za divadelným zážitkom, odchádzala by som so sklesnutou náladou, ale ja som si tam šla vyvetrať hlavu. A to sa mi podarilo. Prvá polovica prešla neviem ako, Kožuch celkom zabodoval a v tej druhej som síce už naberala trošku "vedomia", ale aj tak mám z toho fajn pocit. 
Myslím, ale, že Martinský súbor má potenciál na väčšie a lepšie urobené veci ako je táto. Alebo v to skôr dúfam...

foto : Braňo Konečný , www.divadlomartin.sk

Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall